Život Prešova
online
online
Ukrajinskí nacionalisti varujú pred partizánskou vojnou
23.01.2014 Celý región
Kyjev (TASR) - Ukrajinský premiér Mykola Azarov vyhlásil, že vedenie krajiny je pripravené na dialóg a kompromisy s opozíciou, ktorú však vyzýva, aby sa vyvarovala ultimát.
V rozhovore, ktorý poskytol britskej spoločnosti BBC vo Švajčiarsku, Azarov uviedol, že vláda je ochotná dohodnúť sa s opozíciou "pre dobro krajiny". Súčasne vyzval na vyvinutie spoločného úsilia na zastavenie násilností v centre Kyjeva, ktoré si podľa oficiálne potvrdených správ vyžiadali dve obete na životoch.
Ukrajinskí opoziční lídri dali v stredu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi 24 hodín na odstúpenie z funkcie. Súčasne podľa agentúry AP vyzvali protivládnych demonštrantov, aby sa až do dnešného večera - času vypršania ultimáta - zdržali násilných potýčok s políciou.
Ukrajinské médiá dnes s odvolaním sa na zdroje v Ivano-Frankivsku tvrdia, že vedenie krajiny pripravuje armádne jednotky na vyhlásenie výnimočného stavu. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN.
Dôstojníkov z Ivanofrankivskej oblasti už údajne presunuli ku Kyjevu. Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrej Kľujev pritom ešte začiatkom týždňa takúto možnosť vylúčil a premiér Azarov v noci nadnes podľa agentúry RIA Novosti deklaroval, že bezpečnostné zložky majú situáciu v Kyjeve pod "absolútnou" kontrolou. Dodal, že nepokoje sa odohrávajú len "v neveľkej časti mesta", kde sa nachádzajú vládne budovy a zariadenia.
Azarov týmito slovami pre BBC reagoval na vyhlásenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, že situácia na Ukrajine sa veľmi ľahko môže vymknúť spod kontroly.
V súvislosti s nepokojmi, ktoré sa už niekoľko dní odohrávajú na Hruševského ulici v centre Kyjeva, je vzatých do väzby spolu 26 ľudí, informoval UNIAN. Počet zadržaných stúpol po tom, ako kyjevský súd v stredu nariadil vziať do väzby ďalších 11 radikálne naladených účastníkov protivládnych protestov a na ďalších piatich uvalil domáce väzenie.
Násilné protesty trvajú už od novembra
Napätá situácia a násilnosti v centre Kyjeva pretrvávajú od 19. januára, keď sa tam uskutočnil veľký protivládny míting, ktorého účastníci odsúdili prijatie série kontroverzných zákonov obmedzujúcich slobody občanov a ich právo na protestné akcie. Časť demonštrantov sa vtedy vydala do vládnej štvrte, kde narazila na odpor zásahových jednotiek. Potýčky v centre Kyjeva si odvtedy vyžiadali už desiatky zranených. Opoziční poslanci informovali o najmenej šiestich prípadoch, keď demonštranti prišli o zrak.
Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski vyslovil obavy, že ak sa ukrajinskej vláde a opozícii nepodarí nadviazať efektívny dialóg, situácia sa v krajine sa im obom môže vymknúť spod kontroly a môže mať mimoriadne tragické následky nielen pre Ukrajincov, ale aj pre EÚ.
V rozhovore pre poľskú televíziu TVN24 Biznes i Swiat Kwasniewski uviedol, že "nám hrozí veľká tragédia", a upozornil, že diplomati západných krajín musia vývoj na Ukrajine sledovať veľmi dôsledne a starostlivo. Varoval, že "sa môžeme ocitnúť v takej špirále udalostí, ktorú sa nepodarí zastaviť". Upozornil tiež, že konflikt na Ukrajine nemá dve, ale tri strany, keďže v hre je aj občianska spoločnosť, pre ktorej časť "opoziční politici nie sú obľúbenými partnermi".
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov zasa vyjadril presvedčenie, že Ukrajine sa podarí nájsť východisko zo súčasnej situácie. Súčasne tlmočil znepokojenie ruského vedenia zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny zo zahraničia.
Vplyv zahraničia na vývoj udalostí na Ukrajine pripustil aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý súčasne vyjadril nádej, že súčasná kríza sa nepremietne do činnosti a vzťahov v rámci Spoločenstva nezávislých štátov, ktorému Ukrajina tento rok predsedá.
Dva mesiace trvajúce protivládne protesty, ktoré do Kyjeva prilákali desaťtisíce odporcov súčasnej vlády, sa začali vlani 21. novembra, keď vláda Mykolu Azarova pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom.
Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria kontroverzných zákonov, ktoré minulý týždeň prijal ukrajinský parlament a podpísal ich aj prezident Viktor Janukovyč. Zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy. Veľmi aktívnu rolu v najnovších násilnostiach zohrávajú aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín.
Hovorí sa o partizánskej vojne
Aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor varovali dnes pred vstupom do otvorenej partizánskej vojny proti vláde prezidenta Viktora Janukovyča, ak voči nim neprestanú polícia a špeciálne jednotky používať silu.
Predstavitelia vlády, ale i umiernenejší podporovatelia opozície obviňujú práve Pravý sektor z radikalizácie protestného hnutia, ktorého hlavným spúšťačom bol nesúhlas so zastavením približovania sa Ukrajiny k EÚ.
"Domnievam sa, že ak na nás neprestanú útočiť a budú naďalej uskutočňovať krvavé zákroky, dôjde k masakre. Na Ukrajine sa začne partizánska vojna," povedal pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa koordinátor Pravého sektora Andrej Tarasenko s tým, že hlavným cieľom hnutia je zosadiť vládu prezidenta Janukovyča a vytvoriť na Ukrajine národný štát.
Skupina dala Janukovyčovi v stredu 24-hodinové ultimátum na odstúpenie a bezpečné opustenie krajiny spolu so svojou rodinou. Na rozdiel od hlavných opozičných strán Pravý sektor ostro odmieta rokovania s úradujúcou vládou.
Skupina sa organizuje prostredníctvom najrozšírenejšej sociálnej siete VKontakte, na ktorej vyzýva svojich sympatizantov na boj proti vláde a poskytnutie finančnej pomoci na vedenie pouličného boja.
Ukrajinskí opoziční lídri pripisujú vinu za smrť najmenej dvoch demonštrantov pri stredajších zrážkach polície s protestujúcimi na kyjevskej Hruševského ulici prezidentovi Janukovyčovi a ministrovi vnútra Vitalijovi Zacharčekovi.
Premiér Mykola Azarov a ukrajinské ministerstvo vnútra zase upozornilo, že práve radikálna organizácia Pravý sektor sa na Hruševského ulici, kde sa už niekoľko dní odohrávajú najprudšie potýčky, snaží vyprovokovať zrážky s bezpečnostnými silami, a je zodpovedná za smrť protestujúcich, pretože ako prvá použila strelné zbrane. Azarov označil pravicových radikálov za "teroristov" a "kriminálnikov", napísala Slobodná Európa.
V rozhovore, ktorý poskytol britskej spoločnosti BBC vo Švajčiarsku, Azarov uviedol, že vláda je ochotná dohodnúť sa s opozíciou "pre dobro krajiny". Súčasne vyzval na vyvinutie spoločného úsilia na zastavenie násilností v centre Kyjeva, ktoré si podľa oficiálne potvrdených správ vyžiadali dve obete na životoch.
Ukrajinskí opoziční lídri dali v stredu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi 24 hodín na odstúpenie z funkcie. Súčasne podľa agentúry AP vyzvali protivládnych demonštrantov, aby sa až do dnešného večera - času vypršania ultimáta - zdržali násilných potýčok s políciou.
Ukrajinské médiá dnes s odvolaním sa na zdroje v Ivano-Frankivsku tvrdia, že vedenie krajiny pripravuje armádne jednotky na vyhlásenie výnimočného stavu. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN.
Dôstojníkov z Ivanofrankivskej oblasti už údajne presunuli ku Kyjevu. Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrej Kľujev pritom ešte začiatkom týždňa takúto možnosť vylúčil a premiér Azarov v noci nadnes podľa agentúry RIA Novosti deklaroval, že bezpečnostné zložky majú situáciu v Kyjeve pod "absolútnou" kontrolou. Dodal, že nepokoje sa odohrávajú len "v neveľkej časti mesta", kde sa nachádzajú vládne budovy a zariadenia.
Azarov týmito slovami pre BBC reagoval na vyhlásenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, že situácia na Ukrajine sa veľmi ľahko môže vymknúť spod kontroly.
V súvislosti s nepokojmi, ktoré sa už niekoľko dní odohrávajú na Hruševského ulici v centre Kyjeva, je vzatých do väzby spolu 26 ľudí, informoval UNIAN. Počet zadržaných stúpol po tom, ako kyjevský súd v stredu nariadil vziať do väzby ďalších 11 radikálne naladených účastníkov protivládnych protestov a na ďalších piatich uvalil domáce väzenie.
Násilné protesty trvajú už od novembra
Napätá situácia a násilnosti v centre Kyjeva pretrvávajú od 19. januára, keď sa tam uskutočnil veľký protivládny míting, ktorého účastníci odsúdili prijatie série kontroverzných zákonov obmedzujúcich slobody občanov a ich právo na protestné akcie. Časť demonštrantov sa vtedy vydala do vládnej štvrte, kde narazila na odpor zásahových jednotiek. Potýčky v centre Kyjeva si odvtedy vyžiadali už desiatky zranených. Opoziční poslanci informovali o najmenej šiestich prípadoch, keď demonštranti prišli o zrak.
Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski vyslovil obavy, že ak sa ukrajinskej vláde a opozícii nepodarí nadviazať efektívny dialóg, situácia sa v krajine sa im obom môže vymknúť spod kontroly a môže mať mimoriadne tragické následky nielen pre Ukrajincov, ale aj pre EÚ.
V rozhovore pre poľskú televíziu TVN24 Biznes i Swiat Kwasniewski uviedol, že "nám hrozí veľká tragédia", a upozornil, že diplomati západných krajín musia vývoj na Ukrajine sledovať veľmi dôsledne a starostlivo. Varoval, že "sa môžeme ocitnúť v takej špirále udalostí, ktorú sa nepodarí zastaviť". Upozornil tiež, že konflikt na Ukrajine nemá dve, ale tri strany, keďže v hre je aj občianska spoločnosť, pre ktorej časť "opoziční politici nie sú obľúbenými partnermi".
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov zasa vyjadril presvedčenie, že Ukrajine sa podarí nájsť východisko zo súčasnej situácie. Súčasne tlmočil znepokojenie ruského vedenia zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny zo zahraničia.
Vplyv zahraničia na vývoj udalostí na Ukrajine pripustil aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý súčasne vyjadril nádej, že súčasná kríza sa nepremietne do činnosti a vzťahov v rámci Spoločenstva nezávislých štátov, ktorému Ukrajina tento rok predsedá.
Dva mesiace trvajúce protivládne protesty, ktoré do Kyjeva prilákali desaťtisíce odporcov súčasnej vlády, sa začali vlani 21. novembra, keď vláda Mykolu Azarova pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom.
Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria kontroverzných zákonov, ktoré minulý týždeň prijal ukrajinský parlament a podpísal ich aj prezident Viktor Janukovyč. Zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy. Veľmi aktívnu rolu v najnovších násilnostiach zohrávajú aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín.
Hovorí sa o partizánskej vojne
Aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor varovali dnes pred vstupom do otvorenej partizánskej vojny proti vláde prezidenta Viktora Janukovyča, ak voči nim neprestanú polícia a špeciálne jednotky používať silu.
Predstavitelia vlády, ale i umiernenejší podporovatelia opozície obviňujú práve Pravý sektor z radikalizácie protestného hnutia, ktorého hlavným spúšťačom bol nesúhlas so zastavením približovania sa Ukrajiny k EÚ.
"Domnievam sa, že ak na nás neprestanú útočiť a budú naďalej uskutočňovať krvavé zákroky, dôjde k masakre. Na Ukrajine sa začne partizánska vojna," povedal pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa koordinátor Pravého sektora Andrej Tarasenko s tým, že hlavným cieľom hnutia je zosadiť vládu prezidenta Janukovyča a vytvoriť na Ukrajine národný štát.
Skupina dala Janukovyčovi v stredu 24-hodinové ultimátum na odstúpenie a bezpečné opustenie krajiny spolu so svojou rodinou. Na rozdiel od hlavných opozičných strán Pravý sektor ostro odmieta rokovania s úradujúcou vládou.
Skupina sa organizuje prostredníctvom najrozšírenejšej sociálnej siete VKontakte, na ktorej vyzýva svojich sympatizantov na boj proti vláde a poskytnutie finančnej pomoci na vedenie pouličného boja.
Ukrajinskí opoziční lídri pripisujú vinu za smrť najmenej dvoch demonštrantov pri stredajších zrážkach polície s protestujúcimi na kyjevskej Hruševského ulici prezidentovi Janukovyčovi a ministrovi vnútra Vitalijovi Zacharčekovi.
Premiér Mykola Azarov a ukrajinské ministerstvo vnútra zase upozornilo, že práve radikálna organizácia Pravý sektor sa na Hruševského ulici, kde sa už niekoľko dní odohrávajú najprudšie potýčky, snaží vyprovokovať zrážky s bezpečnostnými silami, a je zodpovedná za smrť protestujúcich, pretože ako prvá použila strelné zbrane. Azarov označil pravicových radikálov za "teroristov" a "kriminálnikov", napísala Slobodná Európa.
0
www.ZIVOTPO.sk
